len pre vnútorny okruh
listy TU
HORY, MOJE HORY
(ľudová, Očová)
Hory, moje hory
- tie zelenie hory,
keď ja do vás vojdem,
ani do komory.
Hory, moje hory,
čože vo vás horí,
čože by horelo,
lístok javorový.
Hory, moje hory,
tie zelenie hory,
brezy a jedličke
- to moje sestričke.
Hory, moje hory,
tie zelenie hory,
dub je mi vlastný brat,
hrab je mi kamarát.
KAMARÁTI MOJI
(ľudová a potom novodrevo)
Kamaráti moji,
mňa srdce zabolí,
keď si ja pomyslím
na tie naše hory.
Na hory zelené,
na hory hlboké,
na hory vysoké,
na hory divoké.
Čože sa to ľudia
porobilo s nami?
Čože to robíme
s našimi horami?
Ony nám toľkokrát
život zachránili,
a my sme ich zato
jedom zamorili!
Kým duša odíde,
kým to telo zhorí,
čože si urobil
pre tie naše hory?
NAČO SA MI, NAČO?
(ľudová)
Ej,načo sa mi, načo,
v kostole organy,
ej, keď mi organujú
po hore havrany
Ej, tie zelenie hory,
ta sa mi komory,
ej, tie vysokie skaly,
to sa mi kostoly.
Ej, po horách sucháre,
to sa mi outáre,
ej, po horách kuadičke,
to sa mi stoličke.
Ej, načo je mi, načo,
voskovaná svieca,
ej, keď mi nad skalami,
Parom v jedliach trieska.
CHVÁLA TI VEĽKÁ MATKA ZEM
(novodrevo)
Chvála ti veľká
Matka Zem,
matka široká,
živá krasota,
veľká Matka Zem.
Ľudia priveľa
rúbali,
svojej matke tvár
driapali.
Povetrie zmorili,
vody otrávili,
jej deti týrali.
Nech sa srdce nám
očistí,
nech tvoja tvár
vyjasní.
Horúčky pominú
a triašky ustanú,
jak tvoje dieťa sní.
...a zem sa vyčistí
