časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

 

V čom sú zaujímaví „karpatskí indiáni"

22.6.2011

Mnoho z našich prírodných súrodencov sa zaujíma o iné prírodné kultúry sveta. Stretávame sa napríklad najmenej raz v roku s priateľmi, ktorí sa nadchli do takej miery niektorými indiánskymi kultúrami, že si podľa ich vzorov vyrábajú aj odevy a iné predmety.

Na ich táboroch je úchvatná napríklad dôslednosť a dôraz na prírodnú výrobu, s akou som sa nestretol ani u dnešných severoamerických indiánov samotných. Kým tí americkí robili na svojich festivaloch umelecko-úžitkové predmety z nakúpených už vypracovaných kožiek, namiesto šidla štikátko a umelá šľacha, tí slovenskí „indiáni“ si dodnes vypracúvajú kožky poctivo v prírode „mozgovicou“, (i keď umelou šľachou tiež nepohrdnú, neraz v podobe lacnejšej zubnej nite). Používajú v podstate také spôsoby výroby, aké už ani tradiční Slováci nepoužívajú, pretože je toto umenie zaniklo a nevedia ho ani „experimentálny archeológovia“, ktorí sa skúšajú na pár týždňov udomácniť v polozemnici a z obilia piecť staroslovanské pražmo.

Možno by s tým niektorí slovensko-indiánsky priatelia nesúhlasili, mnohí ale áno, tak veľmi mi pripomínajú našich predkov pred mnoho tisíc rokmi. Vyšívajú si korálkami, či farbenými ostňami odevy z jelenicovej kožky podobne, ako naši predkovia pred 10 – 20 000 rokmi, ktorí na to používali z moravských a západoslovanských usadenín vyhrabané mušličky. Nosia podobné účesy s vrkočmi na bok hlavy ako dávni Sloveni a tiež orlie perá, ako protoslovanský ľud popolnicových polí, po ktorých nám ostali bronzové čelenky s tuľajkami na letky kráľa povetria. Mokasíny sú síce iné ako krpce, ale zimné návleky na nich sú navlas podobné tým, aké majú Slováci na snímkach Karla Plicku. Tomahavk je náramne podobný staroslovanskej bradatici, či valaške, a tkanivá lesných indiánov sú podobné tým, ktoré sú otlačené na črepoch stredoeuropskych predkov z obdobia dávno pred eneolitom. Zvlášť zaujímavá je podobnosť slovanských a indiánskych svárg (svastík) a iných duchovných znamení.

Je to veľká zanietenosť, s ktorou milovníci severoamerických indiánskych kultúr „robia“ to, alebo ono obdobie a súčasní „slovenskí Sloveni“ sa „slovenským indiánom“ v tomto nevyrovnajú. Niektorým príde zaťažko spraviť si jednu košeľu, či košelicu, kým oni si vedia zhotoviť tak príbytok, ako aj mokasíny, a nestanujú na slávnostiach v kikiríkatých stanoch zo supermarketu, ktoré ukážu v pohode niekde v kempe alebo v záhrade, kde sa hrajú deti, ale na obrade ich radšej skryjeme niekde za kríky (azda). Máme sa od nich čo učiť a môžu nám pomôcť v pochopení dávnejšej, ako nedávnej, aj našej vlastnej minulosti. Záujem o indiánsku kultúru sa nijako nejaví byť „odnárodnením“, naopak , v tomto prípade je skôr mostom medzi kultúrami. Podobne, ako keď v Brazílii je slovenský spolok, v ktorom sa učia tancovať odzemky a karičky Brazílčania neslovenského pôvodu, vrátane kreolov, alebo keď k nám Na Medzu chodia Nemci, ktorí sa učia spievať trávnice, počúvajú našu novodrevnú hudbu a hovoria po slovensky. To všetko je v poriadku, pokiaľ si v národe udržiavame vedomie o svojich koreňoch.

- slav -

hlavná stana