časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

 

S dobytím Kadáfyho sídla prišlo do Washingtonu zemetrasenie

KEĎ PADNE KADÁFYHO REŽIM, MôŽE BYŤ HUSTEJŠIE AKO V KOSOVE

24.8.2011

Na to, aby Západ na niekoho zaútočil, musí mať pádny peňažný dôvod. Je nemálo krajín sveta, kde nefunguje parlamentná demokracia západného typu. Líbia predstavuje zvláštne spojenie politických prvkov rôznych období, od zriadenia kmeňového, cez priamu demokraciu referendovú až po črty utopicko-socialistické s reálnymi výsledkami (najvyššia životná úroveň v Afrike, priemerný vek vyšší ako u nás). 

 

Nie je to nič, čo by bolo pre nás až tak zaujímavé, hlavne keď nemáme o tom takmer žiadne správy.

 

Čo je tu však podstatné, sú tam veľké zásoby ropy a neochota Líbie otvoriť sa západnému trhu. Západ postupuje jednoducho: keď sa mu krajina neotvorí a je preň strategicky dôležitá, vyzbrojí ako obyčajne opozíciu a keď tá sa zrazí so štátnou mocou, príde „zachraňovať“ civilistov bombardovaním a dodávkami liekov. Výsledok má byť jasný: líbijské zásoby ropy sa sprivatizujú, postavia sa tam vojenské základne a obchodná sieť nasmerovaná na Západ. Žiadna demokratická idylka však Líbiu nečaká. Moci sa pravdepodobne chytia moslimské kruhy, ktorých vodcovia sprivatizujú krajinu nie podľa západného, ale podľa arabského vzoru. Čierne a nomádske obyvateľstvo môže byť v týchto podmienkach vystavené krutému osudu zo strany kruhov, ktoré sa chytajú moci. Občianska vojna neprinesie Líbijčanom uvoľenie, naopak, priťaží im. Západ sa nabalí – príde „zachraňovať“ rozbitú krajinu a to tak, že ju hospodársky ovládne. Ak mu radikálni moslimovia vzápätí nevyhlásia vojnu. V tomto hlúpom ťažení je vzhľadom na členstve v NATO namotaná aj Slovenská republika, za ktorú mudruje ten, čo kedysi povolil cez naše územie nájazdy NATO na Juhosláviu. O tom, ako biedne to dopadlo v Kosove, sa už veľa nepíše (Kosovo je označované za mafiánsky štát). O tom, aké to bude v Líbii, sa nepíše ani teraz a môžeme predpokladať, že to naše „svetovládne“ kruhy budú tutlať a prekrúcať. Keď sme takí demokratickí, prečo sa nikde nedá vidieť Kadáfyho prejav?

 

Svet je menej stabilný. Prevraty pokračujú, hurikány a zemetrasenia tiež. Zhodou okolností, včera, teda v deň, keď údajne dobyli Kadáfyho sídlo, bolo silné zemetrasenie vo Washingtone a v tej istej dobe od Karibiku hurikán. Aj keď Washington po prepuknutí vojny prenechal vedenie NATO západnej Európe, ponúka sa úvaha o tom, či by sme nemali začať uvažovať aj o iných spôsoboch jednania na Zemi, od ktorej sme závislí, a vymaniť sa z toho hlúpeho myslenia v zapeklitom trojuhoľníku: kapitál (ropné zisky) – politika – "nastavené" médiá. Je aj iná cesta.

 

-slav-

 

súvisiaci článok Priznania ekonomického zabijáka

hlavná stana