časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

28.12.12

• Tá cena na oslavy Slnovratu sa mi zdá vysoká. Chápem, že niektorí to dajú, aby vás podporili, ale ja teraz na to nemám. Marek

• Nerozummiem, prečo to stojí tak veľmi (Oslava Zimného Slnovratu), aj by som išla, len tá cena ma štve. Bez podpisu.

Ž.slav: Slnovrat ako taký – stretnutie samotné a obrady slnovratu, nebolo spoplatnené. Slnovratová oslava spočíva v priateľskom stretnutí – možnosť bola od soboty popoludnia  do nedele popoludnia. Obsahom stretnutia boli obrady, ako obrad chvály, obetovania slnkového koláča, ale i obrady prijímania mien, to bolo nespoplatnené. V lete sa to deje na holi, bez poplatku,  v zime musíme zohnať miestnosť a vykúriť ju. To už trošku spoplatnené je. Ak si myslíte, že to viete zabezpečiť úplne zadarmo, radi to v budúcnosti privítame.

Spoplatnené boli tri veľké a jeden malý Koncert (Horana a syn, Vejan, Žiarislav a Bytosti, Katarína Karašová) s ozvučením.

Teplá večera a raňajky

Zabezpečený nocľah v sále a prenajatie na 24 hod.

Tri koncerty a jedlo, neviem, aké sú ceny vo vašich mestách, k tomu sála prenajatá na 24 hodín a jedlo večer i ráno, to snáď nemyslíte vážne, že je to na Bojnice veľká cena. Tuto, v Kokave, a to je dedina, stojí presne toľko len jedna noc v penzióne, bez jedla a bez koncertov. 12 Eur minieme len dnes v dedinskej reštaurácii, lebo keď tu pracujeme na stránke ved.sk a Rodnej ceste  5 hodín a využívame wifi sieť, musíme tu niečo minúť, i keď doma máme dosť vody a jedla. A to iba pracujeme. Pred 15 rokmi človek dostával za novinársku prácu nadpriemerný plat, dnes píše viac, a to  nie menej dobre, ale robí to zadarmo, dokonca to musí to dosť dotovať. To je prirodzené, lebo na kultúru musíme niečo obetovať, keď chceme, aby sa rozvíjala.

SLNOVRAT PRI MÍNUS 20

Niekedy sme robili zimné Slnovraty v hore. Na Jelenej lúke v Malých Karpatoch, alebo v Pramenitej rokline sme mali oheň a plátené stany, raz bolo mínus 20 a bolo dobre, tam sme aj spali, takto bez poplatku. Podobné podujatia sa z času na čas dejú. Chodí na nich tak 10 – 15 odhodlaných ľudí.  A všetci sa musia snažiť, aby prežili a aby zabezpečili obrad.

Za tých 15 - 18 rokov to boli stovky podujatí bez poplatku. Okrem iných to boli zimné slnovraty v lese, Hromničné stretnutia v lese, Svätenia jari a Turíčne stretnutia májové, Letné slnovraty, Dožinkové stretnutia a Devínske budenia, to sú len výročné sviatky, boli ich stovky aj s inými podujatiami, kde usporiadatelia obetovali prostriedky aj živu. No a potom tu boli aj iné podujatia, kde musia usporiadatelia zabezpečiť veľa obeživa (peňazí) a preto sa vyžaduje obetina aj od tých, ktorí to nepripravujú. Na tom snáď nie je nič nevedomeckého.

Nikto nemôže povedať, že nemôže ísť na vedomecké podujatie preto, lebo je chudobný. Je tu predsa trvalá možnosť, že podujatie, alebo aj tábor, si môže úplne, alebo čiastočne,  vopred odpracovať. Môže len povedať, že na to nemá chuť, alebo odhodlanie.

V podstate bolo stretnutie Zimného Slnovratu dosť silne naplnené, čo je dobré. Je dobré, keď niekto napíše svoje námietky a je dobré, keď na to dostane odpoveď.

Vždy, keď robíme podujatie, preskúmame si, čo stoja iné porovnateľné podujatia. To nie je úplne smerodatné, ale má to svoj dôvod. Zväčša sú ich ceny primerané. My sa snažíme o priemer, alebo nižšiu cenu, ako iní, v porovnateľnej akosti. Častejšie máme cenu nižšiu. To sa netýka porovnávania s dotovanými podujatiami, lebo my  granty a dotácie spravidla neberieme.

Ďalšia námietka: Prečo hudobník zoberie za hodinu koncertu toľko, alebo aj  viac peňazí, ako robotník za celý deň?

Odpoveď na túto otázku je celkom jednoduchá. Hudobník možno nevezme to obeživo (peniaze) za hodinu koncertu, ale za niekoľko dní práce, vďaka ktorým sa tá hodina vyvrcholenia môže uskutočniť. To nerátame roky tvorivosti a často celoživotnú prípravu. Osobne môžem povedať, že pred koncertami zvyknem oddychovať murovaním, rúbaním  a zvážaním dreva a inými, telesne namáhavými prácami.  Šnúra, to je sústavná, nepretržitá činnosť a stres na stres, lebo dvaja - traja ľudia robia to, čo by mohli inak robiť desiati. Naposledy pred koncertom v Brne sme vyše hodiny robili neplánovanú okružnú jazdu okolo miesta koncertu, lebo tam nebolo zabezpečené parkovisko a koncert bol bez plagátov, takže nám vyplatili sotva náklady na polovicu cesty (s amortizáciou auta a aparatúry), čo bolo isteže v rozpore s dohodou. Takže, mnoho našich hudobníkov sa živí tvrdou prácou a potom samozrejme ich hudobné výkony sa nedajú porovnávať so západnými hudobníkmi, kde je kultúra v tomto smere viac rozvinutá, nie že by boli lepší, len preto, že sú na západe,  ale tam si vytvorili lepšie podmienky a to aj pre hudobníkov prírodného zamerania (taký Neil Young si iste nezvučí koncerty sám, aj keď má doma na gazdovstve nahrávacie štúdio).

Keď začneme koncerty neskôr, najčastejšie dôvody sú: posledný koncert (Hlava 22)  - boli sme tam tri hodiny pred začiatkom, ale zvukár prišiel dvadsať minút pred plánovaným začiatkom. Svojho zvukára z pochopiteľných dôvodov  nemáme. Okružná jazda bez parkovania nie je jediný dôvod i následok amatérskeho priebehu. Služobné auto v katastrofálnom stave je bežná vec, pretože automechanik na rozdiel od nás nikdy nejde pod cenu. Takže skúsme o tom niekedy uvažovať, pred tým, ako uskutočníme súdy bez podkladov.

Každá práca, ak sa má robiť dobre, je namáhavá. Strieľať bez rozmyslu od pása je najjednoduchšie a nevyžaduje si to žiadne poctivé prípravy.

ZADARMO JE BEZ ZÁRUKY

Teraz vám človek ukáže, ako sa môže pracovať v užitej kultúre. Sú na to dva spôsoby a Žiarislav využíva oba, aj ich prieniky.  

      1. Príde s husľami a fujarou ku ohňu a zaspieva pre ľudí piesne len tak. Príde vtedy, keď sa mu to hodí a odíde, keď sa mu zachce. Nepotrebuje na to žiadne peniaze a urobí to, keď to cíti. Ak niekto chce besedu, alebo piesne, môže sa ohlásiť a prísť za človekom do hôr, ak dostane kladnú odpoveď, že vtedy sa to dá. Ak chceš ísť v Indii za jogim, kúp si letenku, choď a hľadaj. On za tebou na objednávku nepríde. Možno tak minieš trojročné úspory.  Prečo by slovenský človek na vedomeckom chodníku mal behať niekde do miest na objednávku? Môže, ale to je už druhá vec.  

      2. Objednávka znamená dohoda. Usporiadateľ znáša následky zdaru i nezdaru, ale na mestskom kultúrnom podujatí treba zabezpečiť horu vecí, aby to bolo ako-tak. Máme na to zoznam na celú stranu A-4. Spravidla zabezpečujeme drvivú väčšinu sami. Sú to len potrebné veci.

Keďže niektorí človek v meste si niekedy neváži, že za ním prídu hudobníci z Kokavy, Prochota, Štiavnických Lazov, Bratislavy, Prahy a podobne, (ktorí sa na to nejakú dobu pripravujú) , čo sa na tomto slnovrate stalo, tak niektorí ľudia jednoducho vyrušujú. V čase koncertov sa rozprávajú medzi sebou, takže to musíme ozvučiť, ale zas nie ako metal, takže kamerové záznamy kvôli tomuto rušeniu účastníkov  vôbec nemôžeme použiť. A títo hudobníci by si to už naozaj zaslúžili, aby mali uverejnené piesne.  Oni sa na to musia už doma nejakú dobu tvrdo pripravovať, robiť skúšky, my musíme zabezpečiť a nastaviť ozvučenie. Len Ž.slav priviezol hudobné nástroje a ozvučné zabezpečenie  za 1 000 Eur  – ozvučenie a nástroje, ktoré sa amortizujú. Teda sa zničia - každý rok sa niečo pokazí, alebo to zmizne. Dnešná technika sa zamortizuje za 10 - 15 rokov. Auto skôr. Auto sme museli zabezpečiť kvôli týmto podujatiam skriňové. Tiež sa amortizuje a pohonné hmoty stoja menej , ako opotrebovanie a ošetrovanie vozidla. To všetko sú náklady, ktoré niekto musel zaplatiť, alebo ich spláca. Isteže – dalo by sa to aj bez ozvučenia, stačí prenajať nejaký chrám, alebo divadelnú sálu, alebo ju postaviť, však, ale s dobrou akustikou, aspoň pre sto ľudí. Lebo v kockatej miestnosti je zvuk bez ozvučenia spravidla nechutný. Desiatim sa dá hrať pri ohni, ale sto ľudí vás pri ohni nepočuje, ak hráte aj jemné piesne. Na neplatených podujatiach ľudia vyrušujú úplne najviac, čo hudobníkov jemne povedané neteší. Je to pochopiteľné, prečo to tak je.

Ak človek znáša nástroje a aparatúru z hory na cestu, aj s balením je to jeden celý deň práce, niekedy prebdená noc. Ďalší čas je prevoz na miesto koncertu, v prípade Prahy ďalší deň, v prípade Bojníc niekoľko hodín. Potom nasleduje vynášanie vecí z auta a zvučenie. Až po nazvučení príde samotný koncert, ktorý je už v podstate príjemný. Potom balenie a zháňanie nocľahu, spravidla na mieste, kde je pokoj. Často penzión, alebo hotel. Potom cesta domov. Potom vybaľovanie , vynášanie a triedenie.

Isteže, aparatúru si hudobník voziť nemusí. Stačí zaplatiť zvukára – to je pekných pár stoviek Eur, ak si on nosí svoju aparatúru.  Môže to nazvučiť aj kamarát, ale ten to spravidla nevie a hudobník a poslucháči potom trpia... Lebo aj zvučenie je práca, na ktorú sa treba pripravovať celé roky. Najlepší zvukári to robia celý život.  Posledný náš festival Divozel – v Bratislave – bol krásny zvuk, zvukár dostal zo 400 E po kamarátskej linke (mal svoj „aparát“) , bolo tam nejakých 5 koncertov a strata bola asi 70 000 Sk. Keďže sme sloveni a držíme slovo, niekto to musel zaplatiť. Mali sme jednoducho okrem iného prinízku cenu za vstupné.  Vytlačenie plagátov a ich vyvesenie napríklad nie je najlacnejšia záležitosť a spoľahnúť sa v prípade riadneho koncertu na internet by bol omyl, na ktorý sa tiež dopláca.   Popri tom, že platíme všelijaké povinné poistky na služobné auto, poplatky za vedenie internetových strán a podobne. Lacnejšie koncertné struny stoja od 30 (husle) do vyše 100 Eur (basa)... Struny rok nevydržia v dobrom stave a nie sú to jediné náklady na samotné hudobné nástroje, lebo struny musíte na niečo natiahnuť.

Takže, priatelia, tým, že príde niekto na koncert, tak to neznamená, že ho jednostranne podporí. Toto je hlboký omyl. Je to vzájomná výmena a vzájomná podpora, ako keď si kúpiš chlieb, tak ho podporíš? Toho pekára? Ak áno, tak v pohode, ale vedz, že aj ten pekár podporuje teba. Ak by sme obetovali len na 4 základné pudy, ktoré majú aj zvieratá, tak kultúra a duchovno by zanikli a boli by sme na tom ako zvieratá.

Chvála za pochop.

Ž.slav

Ak nás chce niekto podporiť, presnejšie, ak chcete podporiť časopis Rodná cesta, tak napríklad môže poslať peniaze na účet Rodnej cesty. Lebo číslo už máme takmer hotové , časopis je pri malom náklade stratový a s tým už rátame, chýba nám ešte niekoľko stoviek E. To je podpora časopisu, aj my ho podporujeme.

 hlavná strana