časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Slovenský čuvač - Stredoaziat

Možno že je to jedno, hlavne keď zo šteniatok budú dobrý strážcovia.

Píše Ladomíra, snímky L. a ŽS.

Tak už im je päť týždňov a keď majú hlad, úpenlivo volajú „ máme hlaaaad, kde siiiii?, poď seeeeem!...“ Vtedy k nim pribehne ich mamka, čuvačka Čuva a dá im napiť materského mlieka, alebo ja prinesiem hrniec teplého kozieho mlieka, alebo nejakú chutnú kašu – tak to majú radi, bruška sa im zaguľatí pri tom urputnom mlaskaní, až im potom neostane nič iné, ako sa odvaliť do svojho peliešku a spokojne zaspať.

Máme dve dospelé sučky Slovenského čuvača a tak sa stalo, že susedov čistokrvný Stredoazijat naplnil svoje poslanie a už o dva mesiace na to sa tu rozliehalo hlásne kníkanie roztomilých šteniatok. Čuva si dala záležať – má ich šesť – dve sú čierne s bielymi znakmi, dve hnedé, akokeby pálené a dve strakaté – hnedobiele a čiernobiele – radosť pozrieť. V popise plemene Stredoázijskych pastierskych psov, sú uvedené všetky farby, takže máme také stredoázsijské čuvače všetkých farieb. Podarilo sa tiež, že od každej farby je jedna sučka a jeden psík. Čuva má skrátka estetické cítenie a môže byť na svoje prvé potomstvo dostatočne hrdá. Veď po prvom mesiaci ich života sa z bezbranných malých uzlíčkov stali veľké strážiace gule, ktoré každého návštevníka privítajú neoblomným štekaním. Budú dobrí strážcovia s výzorom stredoazijata, ale s dušou čuvača.

Čuvačia duša nášho chovu sa najviac prejavuje v hnedostrakatej sučke, ktorú sme pomenovali Píšťaľka. Je najmenšia, ale najhlásnejšia. A hlavne – už od prvých dní sme u nej spozorovali výrazný spevácky talent. Jej babka – Borka – sa svojím spievaním preslávila aj na CD „Z vrchárskeho raja“ v pesničke „A ty biely čuvaču“. Borka spievala veľa a veľmi pekne. Po nej spieval aj Gubo – otec dnešných dospelých čuvačiek – Bory a Čuvy – z tých spieva Bora, teta taj malej Píšťalky. Takže tá zodpovedne prebrala štafetu a na pesničku A ty biely čuvaču, spustí také zavýjanie, že sa až hory zelenajú.

Možno sa spevácke vlohy prejavia ešte u iného z nich, ale určite  budú svojimi vlastnosťami jemnejšie, ako stredoazjiati bývajú. Budú ovládateľnejšie a lepšie prispôsobené nášmu slovenskému prostrediu. Steroazijati boli vyšľachtení pre rozľahlé a divoké zeme strednej Ázie, a teda potrebujú viacej priestoru aj voľnosti v svojom správaní a rozhodovaní ako čuvače. Čuvače sa lepšie hodia na naše salaše a dvory.

A teraz to tu máme oboje naraz. Čuvač? Stredozjiat? Ako sa štence vyvinú, bude záležať dosť aj na ich budúcich gazdoch. Zatiaľ sa iba hrajú, skúšajú ostrosť svojich ihličkových zúbkov a naoko vrčaním a štekotom zaháňajú všetkých narušiteľov svojho kľudu.  Zatiaľ sú to roztomilé guľôčky s hebučkým kožúškom. Zatiaľ. Jednou z nich vyrastú neoblomní strážcovia, ale aj dobrí spoločníci.

Už je aj čas, keď si tí malí nezbedníci začínajú hľadať svojich nových gazdov, svoju novú rodinu. Ak cítite, že by práve pre vás toto bol ten pravý spoločník, dajte nám vedieť: 0907 740 868, 0908 312 957, diva@ved.sk, príďte sa pozrieť.

zaujímavé

tu sme všeci

čo je to tam dole?

ale mama, nechaj ma

úsmev prosím

na stráži

hnedá súčka na výzvedoch

spievajúca Píšťalka

dobre nám bolo u mamy

to sa to dobre spinká

ešte slepý spkojný psík

vpredu mama - Čuva, za ňou, jej sestra, spievajúca Bora

hrdý otec - čistokrvný Stredoázijský pastiersky pes

hlavná stana