Jano Majerčík hral ako obvykle tak prirodzene dobre a presvedčivo, že by mohol svoje dosky natáčať aj naživo. Na jeho gitare znie odzemkový tep celkom prirodzene (A ja som z východnej), takisto, ako zádumčivé piesne v mäkkých stupniciach na netypicky naladenej gitare, ktoré nesú v piesňodarových nápevoch také texty, ktoré by mohli obstáť i bez hudby. Jano Majerčík spieva isto a zľahka obrazy, ktoré umožňujú príjemný pocit čistoty podobajúci sa na vodu z prameňov, o ktorej spieva. Aj keď spieva v jednom popevku „veď ma, vedma“, je jasné, že sa vie viesť pred poslucháčmi aj sám a to s veľmi vyrovnaným hudobným výkonom.

Jano Majerčík 

Žiarislav, ktorý sa v priebehu večera striedavo strácal a zjavoval na rôznych miestach, zastal si na terase s dvojačkou, husľami a gitarou. Začal neznámou piesňou „Na brehu lesa býva kmeť“, aby od druhej piesne až do konca koncertu spieval so sprievodom publika, vrátane čuvačky Borky. A to tak piesní nahratých (Ó, Lada, Lada, Návrat Slovenov, Blesky boli včera vyryté...), ako i piesní nenahratých, ktoré už sú súčasťou táborákov (Zelená stráň spieva v nás, Matka Zem široká...). Aktuálne zahral dávnejšie zloženú „Keď sa v hore malý vrchár narodí“ a v závere si prizval Prvú vatru k piesni „Chvála ti za svetlo, hrejivé Slnko, hej“. Hneď sachytili, z plošinky zmizli fošňové lavičky i seno na sedenia a desiatky dovtedy len spievajúcich poslucháčov krepčením uvoľnilo zdržiavanú tanečnú vášeň. To vyvrcholo extatickou horehronsko-novodrevnou odpaľovačkou „Hraj hudbička“.

Dr. Jakuš a Žiarislav - ako zachrániť lesy

Maroš v tanci slov

Splnová noc teda vyvrcholila divotancovačkou, po ktorej sa prítomní posilnili kotlom práve dovareného paprikášu z „kruhových pečiarok“ – tekvíc tuto vyšľachtených. Tak to sa naozaj podarilo. Okrem toho, že sa podaril aj kotol „čarovného odvaru“. Tento festival bez vstupného však nebol len o hudbe. Bol aj o slove. Spisovateľ a publicista Maroš Puchovský, vedec Rastislav Jakuš a hositeľ Žiarislav v niekoľkých besedách otvorili zaujímavé témy, o ktorých onedlho napíšeme. To prerástlo do družných besied, ktoré snáď neustáli dodnes a budú mať ďalšie pokračovania. Ale o tom inokedy. Môžeme sa tešiť. V budúcom roku VATRA vraj bude ohlásená vopred a v stredisku na Medzi údajne vytvoria podmienky pre podstatne viac účastníkov.

Chvála za dary z čistého zdroja...

...chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli