Žiarislav priniesol koncom dvadsiateho storočia na slovenskú kultúrnu scénu prevratnú staronovú novinku: Divotance.

Pôvodné prúdy slovenského tanca spojil s pôvodným duchovným poňatím a slobodným pohybom. V Trnave, Bratislave, Zaježovej a v lesoch od Malých Karpát po Slánske Vrchy a na iných miestach krajiny sa v čase mesačných splnov, sviatkov prírodného duchovna a pri iných príležitostiach rozbehli divotancovačky, aké nemali v modernej dobe obdobu. Tento vývoj si všimli aj dejatelia z iných tanečných prúdov a niektorí z nich použili poňatie Divotancov vo svojej práci.

Prvky divotancov možno denne, alebo občasne užívať ako telesno-duševné cvičenia, posilňovanie svalov, šliach, kĺbov, ale aj ako liečivo. Divotancami možno liečiť ťažkosti chrbtice a kĺbov, zlepšiť držanie tela a koordináciu pohybov, životný pocit a duševnú rovnováhu. Divotance môžu byť aj dôležitou hybnou silou na duchovnej ceste a taktiež napomáhajú odkliatiu hĺbkovej duchovnej, prírodnej a národnej kultúry.