časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

 

Sú Vianoce pôvodným slovenským sviatkom?

JE NAČASE VIDIEŤ PRAVDU

23.12.11

Peter sa pýta:

Môžete mi prosím veľmi stručne objasniť problém vianočných sviatkov Slovákov? Ak máte na trúto tému nejaký článok, dám ho prečítať celej rodine a kamarátom.
Podľa môjho názoru, ktorého sa aj držím a tvrdím, že Slovák nemá nič spoločné s vianocami a kresťanstvom, pretože kresťanská viera nám bola vnútená a s ňou aj vianočné sviatky. To, že niekto niekde niečo prebral  a odvtedy oslavujú nejaké zmŕtvychvstanie a všetko čo s tým súvisí, čo ja ako Slovák s tým mám spoločné?
Čo je vlastne pravé slovenské miesto Vianoc a kresťanského náboženstva? Čoho by sa mal držať?
 

Ďakujem! S pozdravom Peter Kulíšek

 

Žiarislav odpovedá:

Kultúra, duchovno i náboženstvo nikdy neboli len úzko národnou otázkou. Sú to pojmy nadnárodné, ale majú vždy aj národné súvislosti. Prirodzene bola slovenská kultúra súčasťou slovanskej a tá bola odrodou indoeurópskej, až kým nedošlo ku násilnej "kultúrnej revolúcii", teda násilnému zavedeniu cirkevného režimu.  A preto si treba uzrejmiť, že  potlačenie, či udupanie národnej kultúry, v zmysle dedičnej, dávnej, prirodzenej, či prírodnej kultúry, toto ak sa stane, tak je to zločin. Takýto násilný zločin sa stal.

Keď niekomu zakážeme rodnú reč, keď ho bijú učitelia trstenicami, ako sa bežne dialo na Slovensku v 19. storočí, ak napríklad Indiánom, teda pôvodným Američanom berú násilím deti do internátnych škôl a po vetách v rodnom jazyku im za trest dávajú jesť mydlo, aby sa očistili od "špinavej" reči, ak španielskym cigánom v 19. storočí za cigánštinu vyrezávali jazyk, ak nám médiá a školy vnucujú cudzí jazyk,  tak to je národnostný útlak.  Druhá vec je duchovný útlak. Niekedy ide duchovný útlak  spolu s národnostným a hospodárskym, to je prípad spomenutých Indiánov, keďže im naraz všetky útlaky zabezpečili invázni cudzinci. Inokedy ide duchovný útlak  akoby čiastočne nezávisle od národného útlaku. To je vtedy, keď duchovný útlak - totalitu - nevedú cudzinci, ale príslušníci domáceho národa, ktorí z nejakých dôvodov sa k tomuto uchýlia. Kým napríklad dnes rozpredávajú národné bohatstvo a predávajú národnú kultúru a krajinu vazali spravidla z dôvodu moci a majetku, musíme uznať , že v 9. storočí, za "Veľkej moravy", okrem moci a majetku šlo aj o púhe prežitie národa. Druhá ríša, takzvaná karolínska, zvaná tiež "Svätá ríša národa nemeckého", ktorá nebola ani svätá a ani nemecká (bola viacnárodná) viedla už predkrižiacke výpravy voči takzvaným "pohanským" národom. Napríklad Slovanov medzi Labe a Odrou, čo je územie dnešného východného Nemecka, nemeckí katolici vyvražďovali, znásilňovali a asimilovali. Teda nie asi  milovali, ale nemilovali, vraždili  a ponemčovali, čo je dodnes utajený slovanský holokaust, o ktorom nebol natočený ani jeden film. Pred týmto "kresťanstvom" (samozrejme, kresťanstvo to nebolo, ale sa to tak volalo) sa vladykovia Veľkej Moravy Rastislav a Svantopolk (Svätopluk) chceli ochrániť prijatím "kresťanstva", či už byzantského, alebo katolíckeho. Národ síce prežil, ale zrazený na kolená a uvrhnutý do otrockého nevoľníctva. Dnes máme po veľmi dlhej dobe možnosť a príležitosť vrátiť sa z polohy duchovného znásilnenia a duchovného nevoľníctva do polohy slobodnej duchovnej svojprávnosti.  Prvoradým predpokladom je vedomé prebudenie, duchovná obroda v podobe obrody duchovna predkov, a to tak, aby tomu dnešní ľudia rozumeli. Ak by aj nebola snaha so strany verejných činiteľov napomôcť tejto obrode, bolo by načase prestať klamať deti v školách, prestať klamať deti a dospelých v médiách a prestať vyučovať bludy o tom, ako sme boli "vyvoleným  náboženstvom" vyvedený z temnoty na svetlo a bez neho by sme ani nepísali, ani to, ani ono... Naša pôvodná kultúra obživne, ale našou hlavnou úlohou je osvetliť veci , ktoré sa diali, neklamať, ale hovoriť popravde. Zaujímavé je, že tí, čo chcú odmýtizovať slovenské dejiny, spravidla nevolajú po odmýtizovaní starého zákona. Keď odmýtizovať, tak všetko a keď vidíme , že mýty sú, tak prečo máme zabiť len my svoje? Mýtus je jeden zo spôsobov poukázania na pravdu a jedným z týchto spôsobov je sústava našich pôvodných sviatkov. Jednym z nich sú sviatky Zimného Slnovratu.

Na poslednej oslave Zimného Slnovratu bol jeden hosť, ktorý povedal - u nás komunisti zobrali ľuďom zem, bránili im v práci, robili nám, katolíkom zle štyridsať rokov. Odpovedal som mu - áno, cítim s vami, viem o tom. A to isté a ešte aj omnoho horšie robila cirkev nám nie štyridsať, ale tisíc rokov.

 A ak boli kresťania spolu s pohanmi a dokonca aj s praslovanmi v Ríme prenasledovaní a hádzaní levom do arény, tak je nám to ľúto, ale potom po tisícpäťsto rokov to už bolo aj inak. Vieme, ako. Áno, je čas Slnovratu, čas Vianoc. Nebojujme, zmierme sa. Ale za žiadnu cenu sa nevzdajme pravdy!

Žiarislav

 

Na otázku Zimného Slnovratu odpovedám samostatným článkom:

KOLEDY BOLI ZAKAZOVANÉ AKO POHANSKÝ ZVYK PODSTATOU VIANOC JE SLÁVNOSŤ SLNOVRATU

 

podobné články:

Vianoce - Zimný slnovrat - Slovanská kultúra http://www.ved.sk/clanky2/SlovKultura.htm

 

Výzva na uznanie našich pôvodných sviatkov TU

 

 

 hlavná strana