,

časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

 

    Ohrozený je každý štvrtý živočíšny druh v Európe. Lenže:

    AJ ČLOVEK JE UŽ OHROZENÝ DRUH

19.10.10

 

V Európe je už ohrozených 38 percent vtákov (viac, ako tretina druhov), 45 percent motýľov (takmer polovica druhov) a 37 percent lokalít (dosť veľa). V roku 2008 podľa IUCN  vymrelo 717 druhov živočíchov. Teda každý deň vymierajú približne dva živočíšne druhy. Zaniká podstatne viac živočíšnych druhov, než ako sa je schopné obnoviť. 

 Toto sa nedialo od čias katastrofy, ktorej následkom bolo okrem iného vyhynutie dinosaurov. Lenže tentoraz nie je príčinou zrážka s asteroidom, ale človek nemúdry (homo sapiens je príliš veľká lichôtka).  Číselné údaje si nevymyslela nejaká amatérska nátlaková skupina, ani náboženská spoločnosť, ktorá má v programe koniec sveta. Údaje odzneli na najväčšej výročnej európskej konferencii o životnom prostredí Zelený týždeň, ktorá bola v júni tohto roku v Bruseli zvolaná Európskou komisiou, na ktorej bolo 3 500 zástupcov inštitúcií EÚ (Zdroj údajov -  časopis Quark, august 2010).

 

EURÓPA NEMÁ NÁHRADNÝ SVETADIEL

Ročné straty spôsobené v biodiverzite úpadkom ekosystémov nás stoja ročne viac než dvojnásobok  strát oproti stratám vyplývajúcim z klimatických zmien (Pavan Suchdey, Deutche Bank ich vyčíslil v biliónoch dolárov). Biologická rozmanitosť v pôde, ktorá je dar (zadarmo) nás má stáť v prípade terajšieho vývoja, ktorý znamená ničenie prírodnej rôznorodosti (biodiverzity) roku 2 050 v Európe ročne  vyše bilióna eur...Ktorýsi nadaný kapitalistický ideológ vyrátal, že vraj je zbytočné chrániť prírodu a zabraňovať jej zničeniu, lebo náklady by boli údajne vraj väčšie ako zisky. Je zaujímavé, ako môže v hlávke homa akože sapiensa kapitálová ideológia potlačiť pud sebazáchovy.

S prírodou to totiž ide prudko z kopca a odborníci neočakávajú nejaký zvrat k lepšiemu. Skrátené správy zo Zeleného týždňa: Naďalej budú miznúť tropické lesy, pokračovať budú klimatické zmeny, ktoré s rozvojom prepravy prispejú k rozširovaniu inváznych druhov ničiacich pôvodné druhy rastlín ( a kultúr, pozn. rc) . Odborníci očakávajú , že sa zvýši drancovanie a znečistenie riek a morí. Vývoj v Európe tiež nie je veľmi sľubný – už dnes má Európa takú spotrebu, že by potrebovala pre seba ešte jeden takisto veľký svetadiel, aby uspokojila svoje súčasné spotreby...

 

AJ ČLOVEK JE OHROZENÝ. UŽ ÁNO.

Ak sa pozrieme na rôzne doterajšie geologické obdobia zeme, spravidla boli rázne počasné zmeny spôsobené vonkajšími vesmírnymi okolnosťami. Pohromu spôsobil tu asteroid (mimosústavná planétka), tam zas niečo iné, možno podobné. Dnes je katastrofou pre zemskú rovnováhu človek.

Menej vedomí človiečikovia si povedia – no čo, oteplí sa, zmizne polovica zvierat, stratia sa lesy, bude teplejšie, no a čo, bude telka, bude počítač, ten predsa nepotrebuje biodiverzitu, bude práca, lebo divé zvery v továrni aj tak nepracujú, minieme menej na kúrenie, polyžujeme si na umelom snehu, nič sa nedeje. Lenže v skutočnosti je to celkom inak.

 

Ak sa bude naďalej otepľovať, zemská rovnováha sa zákonite naruší. Zničením, alebo oslabením morského planktónu (mikroskopických živočíchov pod hladinou, ktorých zabíja tak ropa ako iné znečistenie) sa zníži pohlcovanie slnečného tepla (už sa to deje). More sa pri rovníku prehrieva a zrýchľujú sa vetry, ktoré napomáhajú vyrovnávaniu tepla medzi pólmi a teplými oblasťami. Preto sa v posledných rokoch znásobil počet tornád a iných mimoriadnych vetrov. V USA natáčajú dokumentárne vedecké filmy do 13 rokov neprístupné o tom, ako sa pripraviť. Nie je to žiadne sci-fi, aj keď sa to podobá na „Deň po tom“. Tornáda valcujú pobrežné štáty. Ľudia prežijú v betónových bunkroch, i keď domy sú odfúknuté, pobrežné štáty zalievajú morské vlny... Má to svoju „logiku“. Ale to nie je všetko. Nielenže sa začnú rýchlejšie pohybovať vetry a more, ale zákonite sa zmení rovnováha zemského tepla, ktoré sa môže (tak, ako v minulých geologických dobách) prejaviť zvýšenou sopečnou činnosťou. Spomeňme si na tohtoročné desaťtisíce letov zrušených nad Európou v priebehu pár dní, a to len v dôsledku výbuchu jedinej islandskej sopky. Ak by nastala zvýšená sopečná činnosť väčšieho rozsahu, nebo by sa zatiahlo sopečným popolčekom, ktorý by ako šedá mrákava bránil prieniku slnečného svetla na Zem. Bolo by skrátka už nie teplejšie, ale zrazu chladnejšie. A to aj kvôli zmenám v morských prúdoch. Zmenami morských prúdov sa na Zemi začínali napríklad ľadové doby. V „nedávnych“ štvrtohorných dobách napríklad bez golfského prúdu ležala západná Európa pod príkrovom ľadu a na Slovensku a Morave žili lovci mamutov, v Čechách viac sobov. Niektorí vedci dnes už zaznamenali piatohory. Zmeny na Zemskom povrchu spôsobené človekom sú dnes podstatne rýchlejšie, než aké pomaličky sa diali v minulých ročných obdobiach.

 

TRI CESTY PÁDU

Z uvedených správ môžeme predpokladať dajme tomu tri možnosti budúceho vývoja, ak na Zemi nenastane v ľudskom vnímaná výrazná (radikálna) zmena (nejaká prírodná kultúrna revolúcia, či výrazné duchovno-prírodné obrodenie).

 

MIERNA CESTA PÁDU: Prvou možnosťou sú zmeny „menšieho“ rozsahu – teda zvýšená veterná činnosť, zvýšený prienik kozmických žiarení (pre nás nebezpečných), mierne zvýšené pohyby zemskej kôry. Úpadok prírodnej rôznosti – nielen akože „vyhynuli motýle“, ale – slabo rodí pôda, lebo sa stratili pôdne baktérie... Splavovanie pobrežných štátov. Pochopiteľné ďalšie zvýšenie migrácie ľudí, tiež iných inváznych kultúr, vírov a baktérií. Tie sa presúvajú z trópov na sever (už sa deje, psy a mačky na južnom Slovensku už chytajú subtropické srdcové červy...) Nastáva snaha o chemizovanie menej úrodnej pôdy (zbavenej prírodných baktérií), čím sa stav ďalej zhoršuje a naráža to na otázku pitnej vody. Pitná voda sa v nížinách stráca úplne a artézske studne s hlboko podzemnou vodou sa stávajú majetkom vyvolených. Ďalšie zdravotné následky nebudeme popisovať. Znižuje sa spoločenská rovnováha (okrem iného nastalo sťahovanie národov) a tým pádom sa znižujú aj hospodárske a iné istoty. Nastávajú plošné výpadky elektrického prúdu. Množia sa mezdiľudské nepokoje.

V podstate sa v rôznych náznakoch už táto cesta začala (zatiaľ je možnosť nepokračovať v nedobrom vývoji).

 

HUSTÁ CESTA PÁDU: Ak sa zemský vývoj bude uberať viac evolučnou, ako revolučnou cestou (máme na ume nie ľudskú spoločnosť, ale celozemské zmeny), tak druhý stupeň môže nastať až po prvom (nemusí nastať hneď). Znamenalo by to v podstate to isté, čo je popísané v prvom stupni, ale všetko by bolo búrlivejšie, od počasia až po medziľudské nepokoje. Z duchovných dôvodov to nebudeme popisovať.

 

PRUDKÁ CESTA PÁDU: Treťou možnosťou by bola taká prudká počasná zmena (po oteplení rázne ochladenie, trvalé zmeny morských prúdov, väčšina krajín (ich hranice by už boli len v atlasoch) by sa vyľudnila. Nikde by nebola elektrická sieť v dnešnom poňatí. V lepšom prípade by nejakí ľudia prežili a homo sapiens by po ...homo habilis, homo erectus ...homo neandertalis stal by sa ďalším vyhynutým stupienkom vo vývoji opov, ktorý smeruje inam – k človeku múdremu prírodnému (?). Napriek vyhynutiu takmer súčasnej ľudskej populácie by to bol predsa len nejaký svetlý zajtrajšok (ktorý je ale telesne viac možný, keby tretí stupeň vôbec nenastal). V horšom prípade by človek neprežil spolu s inými opmi a mnohými cicavcami a podstatnou časťou iných živočíchov. To by sa mohlo stať, keby v ľudskom duchu nenastala zmena. 

 

Niektorí si myslia, že ľudia dnes už vedia ovplyvňovať zemské počasie. Aby bolo jasné – áno, nejaké presunutie oblačných pásiem a miestnych žiarení... to vedia, ale vždy je to len ďalšie narušenie rovnováhy. Ľudia vedia rovnováhu narušovať, ale nevedia ju obnovovať. Sme v tom stave, že jedinou obnovou rovnováhy, akú sme schopní uskutočniť, je prestať ju narušovať. A na to tu dnes nie je vôľa, duch, cit, ani vedomie.

 

V tomto bode by sme si mohli položiť dve otázky:

      1.       Čo robiť, aby nastal na Zemi dobrý vývoj (na túto otázku odpovedal pisateľ viac, ako 12 rokmi šírenia vedomeckého učenia)

      2.       Ako prežiť v prvom, alebo druhom stupni civilizačno-prírodnej pohromy (nad stupňom tretím si hlávky lámať nemusíme).

 

Na druhú (čiastočne básnickú) otázku pisateľ zodpovie pozajtra a podrobnejšie na víkendovom stretnutí - podrobne o podujatí TU).

 

Žiarislav

autor bol geológ

hlavná stana